Organické polovodiče (napr. diódy OLED, ktoré sú vhodné pre obrazovky v smartfónoch a tabletoch) sa zvyčajne používajú v extrémne tenkých filmoch. Typická hrúbka celého zariadenia je medzi 150 a 250 nanometrami (nm). Čo okrem mnohých ďalších výhod znamená lacnú hromadnú výrobu.

Organické materiály, na ktorých sú založené napríklad diódy OLED, sa môžu spracovávať pri nízkych teplotách. Sú mechanicky flexibilné a môžu sa aplikovať na pružné podklady citlivé na teplotu, ako sú plastové fólie. To je dôležitá výhoda, ktorá je zaujímavá napríklad pre výrobu flexibilných displejov.

Hlavnou nevýhodou takýchto organických polovodičov je však výrazne kratšia životnosť, pretože väčšina organických polovodičov je citlivá na vlhkosť a kyslík. Preto väčšina z nich ešte nie je ideálnou náhradou ITO.

V oblasti hybridov alebo kompozitných materiálov už existuje veľa výskumu, ktorého spoločným cieľom je vyrábať materiály s vlastnosťami, ako je vysoká vodivosť a vysoká optická priehľadnosť súčasne, a byť schopný ich spracovať pri nízkych nákladoch. Koniec koncov, lacnejšia alternatíva k ITO je rozhodujúca v konkurencii medzi rôznymi vodivými materiálmi.

V súčasnosti je však stabilita týchto organických materiálov ešte nižšia ako stabilita ITO. Vzhľadom na veľký počet nových vodivých elektród a výskum však niet pochýb o tom, že v blízkej budúcnosti sa nájde vhodná alternatíva k ITO, ktorá splní všetky želania a požiadavky na priehľadné elektródy. Sme zvedaví, čo sa v tomto sektore časom ešte stane.