Profesor fyziky James K. Freericks z Georgetownskej univerzity publikoval výskumnú prácu o graféne v časopise Nature Communication v máji 2015. S názvom "Teória tvorby Floquetových pásiem a lokálnych pseudospinových textúr vo fotoemisii grafénu pumpovou sondou".

O graféne sme už informovali. Je to jeden z najtvrdších a najodolnejších materiálov na svete. Grafén je chemický príbuzný diamantov, uhlia alebo grafitu ceruzkových elektród - len oveľa lepšie. Preto to niektorí ľudia nazývajú "zázračný materiál". Len s jednou atómovou vrstvou je to jeden z najtenších materiálov vo vesmíre – hrúbka menej ako milióntina milimetra. Vďaka mnohým výhodám má obrovský ekonomický potenciál a v budúcnosti by sa mohol využiť na výrobu solárnych článkov, displejov a mikročipov.

Napríklad namiesto materiálov na báze india, ktoré sa dnes používajú, by grafén mohol spôsobiť revolúciu v displejoch z tekutých kryštálov (LCD) používaných v plochých displejoch, monitoroch a mobilných telefónoch. Existuje už množstvo štúdií, ktoré sa zaoberajú grafénom. Vo svojej nedávno publikovanej štúdii profesor Freericks skúmal proces používania laserov na kontrolu energetických pásov v graféne.

Jeho výskum sa zameriava na to, ako rýchlo môžu byť elektronické vlastnosti grafénu modifikované pomocou laserov. Milióntina, miliardtina sekundy alebo femtosekunda - inými slovami, nepredstaviteľne krátka jednotka času.



"Projekt ukazuje, ako riadiť dráhu elektrónov pohybujúcich sa materiálom s extrémne rýchlym časovým rozsahom. Takmer miliónkrát rýchlejší ako súčasný počítačový procesor - jednoducho vďaka použitiu žiarivého svetla," vysvetľuje profesor Freericks.

Projekt bol vyvinutý v spolupráci s výskumnými kolegami Michaelom Sentefom, Martinom Claassenom, Alexandrom Kemperom, Brianom Moritzom a Takashi Okom a bol podporovaný ministerstvom energetiky a Robertom L. McDevittom z Georgetownu.

Ďalšie informácie nájdete na adrese URL uvedenej v našej citácii zdroja.